T39m bol moj druhy telefon (po banane N8110,v ktorom ta tlsta bateria vydrzala cca. 10 min hovoru). Moj Erik bol super, kazdy mi ho zavidel, hlavne ten flip, ked sa otvoril, klavesnica sa rozsvietila postupne za asi 0,5s, co bolo velmi efektne. Mal som ho vsak kratko, iba 4 mesiace (jesen 2002), potom bez zjavnej priciny odisla VF a to bol dead end, pretoze mi to nikde nevedeli opravit. Napriek tomu som si za ten cas vybudoval k tomuto telefonu velmi dobry vztah (aj ked som vtedy nemal spociatku sajnu, na co je BT alebo EMS). Pacilo sa mi aj svojske pipanie pri prijati SMS, ktore malo podobu pipania kavovaru v skole :) a odlisovalo sa od vsadepritomnych typicky blbych pipani vtedajsich Nokii (pi piiip, pi piiip). Dlho som zan hladal nahradu v podobe roznych inych dostupnych telefonov, ale nakoniec ma ako-tak uspokojil az T68m.
Na margo +/-:
- antena sa mi pacila, masivna, pogumovana, zapadla do dizajnu
- bateria mi vydrzala podla intenzity volania a hrania tenisu :) v rozpati 3-6 dni
- tenke, pevne a dobre spracovane telo bolo super, telefon vkzol do vrecka kosele a ani netrcal
- na klavesnici sa mi nepisalo velmi dobre, a to nemam hrube prsty
- velmi dobre prepracovane profily
- to, ze je T39m pomale som zbadal az potom, ked som presiel na ine telefony
- postacujuci displej, 4 odtiene sedej, prijemne podsvietenie displeja i klaves
- paradny flip, je silne navykovy, odvtedy mi lezie na nervy zamykanie klavesnice
Dnes sa vyrobcovia predbiehaju v displejoch, fotakoch, vybave, ale nic ma tak neoslovilo ako tento nezabudnutelny Eicsson.