Sony Ericssony mali z tlacitkacov podla mna jednoznacne najlepsie prostredie. Napriklad zoomovanie pri prehliadani fotiek bocnymi tlacitkami hlasitosti, u Nokii sa muselo zachadzat do menu (bola to sice prva polozka ale aj tak). Ked si chcel nastavit hlasitost tak sa otvorilo len male okienko na vrchu ktore nezakrylo cely displej (velmi podobne tomu ako to maju dnesne smartphony). Velmi dobre spracovany hudobny prehravac podobny ich vlastnym Walkmanom kde sa dalo vyhladavat pomocou umelcov, albumov, piesni, priecinkov - to u mobilov vtedy nebol standard. V com boli podla mna SE od konkurencie uplne najdalej bol suborovy system - nadherne rozdeleny na obrazky, hudba, hry, aplikacie... a ked si sa posunul sipkou do lava a do prava tak si sa prepinal medzi internou pamatou, kartou, a kombinaciou oboch. Tak ze napr. hudbu/fotky si krasne videl aj co si mal v pamati aj na karte na jednom mieste. Ked si naindstaloval novu aplikaciu tak si si mohol vybrat ci pojde do aplikacii alebo do hier a aj potom sa dali jednoducho medzi aplik./hrami jednoducho presuvat, co bol napr. u Nokii problem (vsetky novo nainstalovane isli do aplikacii).Myslim si ze im vtedy velmi prospelo to spojenie Sony a Ericssonu, od oboch znaciek si zobrali to najlepsie - mal som predtym aj Ericsson aj Sony tak to viem porovnat a aj presne tie veci v com sa tie SE podobali viac na Sony a v com viac na Ericsson.