Riešiť pri nákupe spotrebného tovaru za koľko ho strelím na bazoši keď bude starý mi veľmi ako prejav solventnosti nepríde. Keď mám prachy a telefón beriem fakt ako spotrebný tovar kúpený za drobné ktoré si takmer ani nevšimnem že jeho kúpou odišli z účtu, nepotrebujem riešiť ešte menšie zanedbateľnejšie drobné keď ho strelím na bazoši. Je to maximálne príjemný bonus, nič viac. Či to bude o pár smiešnych tisíc viac mi je úplne jedno, skôr ma zaujíma to nech je čo najskôr preč nech sa tým už nemusím zaoberať, môj čas je drahší ako nejaký spotrebný tovar porovnateľný s rohlíkom. A už vôbec neriešim to o koľko mi predaj starého "zlacnie" nový, cena toho nového sú pre mňa drobné tak či tak bez žiadnej zľavy.Solventný človek si kúpi spotrebný tovar aký chce a potrebuje a aký mu spraví radosť. Áno, často je to iPhone, MacBook, iPad... ale kvôli OS, prepojeniu medzi zariadeniami, nakúpenému softwaru..., určite nie preto že sa jeho cena dá "oholiť" rôznymi predajmi použitého a podobne - už základná cena sú drobné, je to spotrebný tovar, predaj starého je maximálne tak malý nepodstatný bonus.Ty si popísal skôr správanie niekoho kto na daný tovar nemá, ale chce sa zmestiť do svojho veľmi úzkeho rozpočtu tým že sa spolieha na to že tovar počas jeho vlastníctva nepoškrabe/nerozbije a ak ho bude mať na bazoši dosť dlho predá ho za vyššiu hranicu toho za koľko sa predávajú jeho predchodcovia, inak nebude na nájomné. Niekto taký nie je ale v žiadnom prípade solventný. Porovnával si s rohlíkom - u rohlíku predpokladám že tiež neriešiš či je za 3,50 alebo v super mega akcii za 2,50, ale kupuješ proste lebo máš chuť na rohlík bez ohľadu na zanedbateľný rozdiel v cene.
